Článok

Zlyhanie ovulácie u kobýl počas pripúšťacej sezóny

MVDr. Vladimír Hura, PhD., MVDr. Magdaléna Zaťková
Čítať iný článok 
Abstrakt

V rokoch 2022 a 2023 sme na Klinike koní Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach započali sledovanie porúch ovulácie u kobýl počas pripúšťacej sezóny. V našej práci sme monitorovali reprodukčný cyklus u 133 kobýl s cieľom zistiť prevalenciu porúch ovulácie v danom období voči určitým špecifickým parametrom, ktoré sme považovali za natoľko relevantné, aby mohli byť príčinou vzniku týchto porúch. Tieto parametre zahŕňali teplotu vonkajšieho prostredia a dĺžku svetelného dňa, ktoré sme priradili k mesiacom pripúšťacej sezóny. Okrem toho sme hodnotili veľkosti preovulačných folikulov a vek u sledovaných kobýl. Z daného počtu sledovaných kobýl počas uvedených rokov sme zistili, že niektorá z porúch ovulácie bola prítomná u 17 kobýl, čo predstavuje 12,78 %. Z následného skúmania a porovnávania porúch ovulácie k daným parametrom a zo zistených výsledkov sme prišli k záveru, že na výskyt porúch ovulácie mala najviac vplyv dĺžka svetelného dňa, vek a teplota prostredia. Vzhľadom k zisteným informáciám môžeme vysloviť odporúčanie pre chovateľov koní, aby svoje kobyly pripúšťali mimo mesiacov, v ktorých dĺžka svetelného dňa a teplota dosahujú také hodnoty, ktoré sú predpokladom pre vznik monitorovaných porúch. Rovnako odporúčame, aby u kobýl starších ako 15 rokov, ktoré si majiteľ želá využiť v chove bolo dodržané pravidelné a dôkladné gynekologické vyšetrenie s cieľom včasnej diagnostiky poruchy ovulácie.
1 Úvod

Reprodukčné zdravie a plodnosť kobýl sú základným predpokladom nie len pre vznik nových generácii v chove koní, ale aj rozšírenie populácie koní. Je mnoho faktorov, ktoré vplývajú na vývoj budúceho potomstva no jedným zo základných je reprodukčný cyklus kobyly a jeho správne fungovanie. Poruchy ovulácie môžu predstavovať vážny problém pre chovateľa nakoľko často vedú k zlyhaniu cyklu a teda aj k neúspešnému oplodneniu.
Pre každého chovateľa snažiaceho sa o získanie novej generácie, by hlavným predmetom záujmu malo byť zabezpečenie dôkladnej gynekologickej veterinárnej starostlivosti, na základe ktorej môže zhodnotiť potenciálnu výkonnosť svojich kobýl. Ultrasonografické vyšetrenie je rutinným vyšetrovacím prostriedkom, vďaka ktorému vieme posúdiť nie len fázu estrálneho cyklu, ale pri pravidelnej kontrole vieme zaznamenať aj prípadný výskyt porúch ovulácie ako je hemoragický anovulačný folikul, luteinizačný anovulačný folikul, diestrálny folikul či hematóm vaječníka.

Cieľom našej práce bolo poukázať na dôležitosť kontroly reprodukčného cyklu kobýl nakoľko nedostatočná diagnostika pred, ale aj po oplodnení môže spôsobiť, že chovateľ už v danom roku nebude schopný kobylu pripustiť a nezíska tak nové prírastky. Naším zámerom bolo zhodnotiť cyklus každej sledovanej kobyly, diagnostikovať prípadné reprodukčné poruchy, zistiť aké faktory môžu vplývať na ich vznik a ak je to možné regulovať ich výskyt. Tento postup je veľmi dôležitá súčasť každej pripúšťacej sezóny a môže značne prispieť k udržaniu ekonomického aj kultúrneho významu chovu koní. To je zároveň aj dôvodom prečo sme sa rozhodli spracovať túto problematiku, aby sme mohli v praxi aplikovať získané poznatky a pomôcť chovateľom v situáciách, keď sa snažia dosiahnuť úspešnú reprodukciu svojich kobýl.
2 Materiál a metodika

2.1 Materiál

Do nášho výskumu sme zaradili 133 kobýl vo veku 3 – 24 rokov z roku 2022 a 2023, ktoré boli vyšetrované počas pripúšťacej sezóny v období od apríla do septembra počas oboch rokov. Vyšetrenia boli vykonané na Klinike koní UVLF v Košiciach kde prebehla celá diagnostika a aj následný manažment. Pre zabezpečenie optimálnych podmienok a bezpečnosti boli kobyly počas vyšetrenia umiestnené vo fixačnej klietke, aby sa zabránilo prípadnému poraneniu vyšetrujúceho lekára, pomocného personálu či samotných kobýl. Kobyly počas úkonu neboli sedované.
Základom našich vyšetrovacích metód bol USG prístroj, pomocou ktorého sme robili transrektálne vyšetrenie vaječníkov a maternice. Konkrétny model bol SonoScape E1V s rektálnou sondou nastaviteľnou od 4 do 8 MHz.
S ohľadom na charakter vyšetrenia boli nevyhnutnými pomôckami jednorazové rektálne rukavice, na ktoré bola nanesená značná vrstva lubrikačného gélu. Rukavice chránili vyšetrujúceho lekára pred kontaktom s fekáliami, ale aj rektálnu sliznicu pred prípadným poranením.
Súčasťou vyšetrenia bol aj odber krvi z vena jugularis pre zistenie hladiny progesterónu. K odberu krvi sme potrebovali dezinfekčný sprej na miesto vpichu, vhodnú ihlu a skúmavku s červeným uzáverom obsahujúcu aktivátor zrážania alebo obyčajnú sklenenú. Vzorky krvi boli zaslané a vyšetrené v RIA laboratóriu v Košiciach.
U niektorých kobýl bolo potrebné podanie prípravku Chorulon čo je preparát hCG na indukciu ovulácie u tých kobýl, ktorých dominantný folikul dosiahol veľkosť viac ako 35 mm v priemere. Ovulácia u týchto kobýl nastala do 36 – 48 hodín po podaní. V prípade kobýl s hodnotou progesterónu viac ako 1ng/ml sme podávali PGF2α za účelom luteolýzy luteálneho tkaniva.

2.2 Metodika

Základným úkonom bolo najprv adspekčné a potom gynekologické vyšetrenie sledovaných kobýl. Po príchode kobýl na kliniku sme u majiteľa zisťovali či spozoroval príznaky ruje a následne sme si jeho tvrdenie overovali. Sledovali sme či bol prítomný vaginálny výtok, blýskanie, častejšie močenie, začervenaná a opuchnutá vulva a v prípade, že sme mali k dispozícii žrebca alebo valacha pozorovali sme jej ochotu k páreniu a reflex nehybnosti.
Následne sme prešli k samotnému gynekologickému vyšetreniu vnútorných pohlavných orgánov pomocou rektálnej sondy. Na monitore USG prístroja sme hodnotili stav vaječníkov, ich folikulov a endometriálnych rias maternice. Na základe tvaru a veľkosti folikulov sme mohli odhadnúť a potvrdiť si, že sa kobyla naozaj nachádza v ruji. Na obraze sme si na oboch vaječníkoch zaznamenali folikul, ktorý bol najväčší s predpokladom, že jeden z nich je dominantný a bude ovulovať. Pravidelnou kontrolou, ktorú sme vykonávali každých 6 hodín sme získali odhad o tom, ktorý folikul sa javí ako ten predurčený k ovulácii. Rovnako nám o blížiacej sa ovulácii napovedalo aj poškodenie celistvosti a zhrubnutie steny folikulu, prítomnosť hyperechogénnych častíc vo vnútri folikulu, ktoré predstavujú opadávanie buniek theca folliculi interna a tiež veľkosť endometriálnych rias maternice. Počas ruje sa endometiálne riasy zväčšujú avšak 1 – 2 dni pred ovuláciou sa o niečo zmenšia. Hodnotili sme ich edematizáciu a prítomnosť tekutiny medzi nimi teda výraznosť obrazu tzv. kolesa a pomer bielej a čiernej farby. Pri úvodnom vyšetrení sme taktiež kobylám odobrali krv na stanovenie hladín progesterónu, ktorý u kobýl v ruji má byť pod 1 ng/ml.

Vďaka pravidelnej kontrole kobýl sme mali veľmi presnú predstavu o vývoji veľkosti a tvaru folikulov. Základom preovulačného folikulu je zmena jeho tvaru, ktorá sa postupne mení z oválneho na hruškovitý. Taktiež je to zníženie napätia folikulu a citlivosť vaječníkov pri palpačnom transrektálnom vyšetrení.

Hoci väčšina kobýl mala priebeh cyklu fyziologický, vyskytli sa medzi nimi aj také, ktoré mali niektorú z porúch ovulácie a preto k nej ani nemuselo dôjsť. Poruchy, ktoré sa nám u sledovaných kobýl podarilo diagnostikovať zahŕňajú:

  • Hemoragický anovulačný folikul (HAF) je folikul, ktorý obsahuje krv. Vnútri folikulárnej tekutiny dominantného folikulu je USG vyšetrením možné pozorovať najprv voľne rozptýlené echogénne škvrny a neskôr echogénne fibrózne vlákna pričom môže dôjsť k vytvoreniu echogénnej masy v celom folikule. [1] Anechogénne štruktúry medzi vláknami sú krvné zrazeniny a prítomnosť týchto folikulov zapríčiňuje problémy s plodnosťou pretože hemoragické folikuly neovulujú. V priebehu 1 – 7 týždňov dochádza k ich spontánnej regresii. [2] 

  • Luteinizačný anovulačný folikul (LAF) rovnako ako hemoragický spôsobuje, že nedochádza k ovulácii folikulu. Jeho prítomnosť môže spomaliť návrat do ďalšieho cyklu a tým ovplyvňuje reprodukciu kobyly. Na USG obraze je vidieť anechogénny vzhľad folikulu a rovnako sú prítomné aj zvýšené hladiny progesterónu – nad 1 ng/ml. [3] Luteálne tkanivo však dobre reaguje na podanie PGF2α, ktorý má luteolytický účinok. Zároveň poklesne aj hladina progesterónu a kobyla sa vráti do estra. Terapia je najúčinnejšia ak sa PGF2α podá 7 – 10 dní po diagnostike LAF. [1]

  • Diestrálny folikul (DF) je výsledkom prítomnosti sekundárnej folikulárnej vlny. Osudom diestrálneho folikulu môže byť ovulácia, luteinizácia alebo regresia. Ak nastane ovulácia jedná sa o tzv. diestrálnu ovuláciu. Pokiaľ proces diestrálnej ovulácie nezačne skôr ako proces luteolýzy dôjde k predĺženiu luteálnej fázy a celý cyklus sa predĺži. [4] Diestrálna ovulácia však môže spôsobiť aj vytvorenie tzv. perzistentného corpus luteum (CL). Dochádza k zlyhaniu regresie CL, ktorá vo funkčnom cykle nastane po ovulácii pôsobením PGF2α. Perzistentné CL môže byť prítomné niekoľko mesiacov a u kobyly počas tohto obdobia nie sú prítomné žiadne prejavy ruje pričom hladina progesterónu je zvýšená nad 1 ng/ml. Tento stav sa však dá vyriešiť podaním jednej dávky PGF2α. [1]

Priebeh vyšetrenia anovulačných folikulov je rovnaký ako každého iného folikulu a v závislosti od toho o aký typ patológie sa jedná vieme zasiahnuť hormonálne, chirurgicky alebo dôjde k jej vymiznutiu časom. Sledujeme najmä jeho progresiu v raste prípadne štrukturálne zmeny. Platí však, že výskyt anovulačného folikulu resp. patológie na jednom vaječníku neznamená, že ovulácia nemôže prebehnúť normálne na inom fyziologickom preovulačnom folikule rovnakého vaječníka alebo na druhom vaječníku, u ktorého sa žiadna patológia nevyskytla.
3 Výsledky

V našej práci sme vychádzali zo vstupných dát, ktoré sme získali od kobýl v oboch pripúšťacích obdobiach a zo špecifických údajov, pomocou ktorých sme hľadali koreláciu s výskytom porúch v cykle. Tieto špecifické údaje zahŕňajú priemernú mesačnú teplotu vonkajšieho prostredia a priemernú mesačnú dĺžku svetelného dňa, ktoré sme následne sledovali v jednotlivých mesiacoch pripúšťacej sezóny. Medzi analyzované údaje ďalej patrí veľkosť preovulačných folikulov a vek.

Pre sprehľadnenie výsledkov sme niektoré so špecifických údajov rozdelili do skupín a to nasledovne:

  • Pri teplote sme zvolili tri kategórie: 8,0 – 13,0°C (nízka), 13,1 – 18,0°C (stredná) a 18,1 – 23,0°C (vysoká),

  • Dĺžku svetelného dňa sme rozdelili do štyroch kategórií: 12 – 13 hodín, 13 – 14 hodín, 14 – 15 hodín, 15 – 16 hodín,

  • Veľkosti preovulačných folikulov sme zaradili do siedmych kategórií: 3,0 – 3,5 cm, 3,6 – 4,0 cm, 4,1 – 4,5 cm, 4,6 – 5,0 cm, 5,1 – 5,5 cm, 5,6 – 6,0 cm a 6,1 – 6,5 cm,

  • Vek rozdelili do troch kategórií: A (mladé) = < 6 rokov, B (stredne staré) = 6 – 15 rokov, C (staré) = 15 < rokov. 

Na základe vstupných údajov sme zistili, že v pripúšťacej sezóne 2022 – 2023 sa u 17 kobýl zo 133 sledovaných vyskytla niektorá z porúch ovulácie, čo predstavuje 12,78 %. V roku 2022 sa vyskytli len poruchy HAF a LAF. U kobýl v pripúšťacej sezóne 2023 boli prítomné poruchy HAF a DF.
Zhodnotením dvojročných výsledkov zobrazených v Grafe č. 1 sme si potvrdili, že u sledovaných kobýl bol najnižší výskyt porúch pri nízkych teplotách. Zvýšený výskyt poruchy HAF sme pozorovali v teplotnom rozsahu 13,1 – 18,0°C a 18,1 – 23,0°C, ktorá sa v týchto teplotných rozmedziach ako súčet vyskytla 8 krát (47,06 %) z celkových 17 porúch. Pri tejto poruche sme zároveň detegovali aj významnejší stúpajúci trend výskytu so zvyšujúcou sa teplotou prostredia. Pri poruchách LAF a DF sme zaznamenali mierne zvýšenie výskytu iba v kategórii 18,1 – 23,0°C. Pre potvrdenie stúpajúceho trendu pri poruchách LAF a DF nemáme dostatok dát. Na základe zosumarizovaných údajov môžeme teda očakávať, že pri vyšších teplotách vonkajšieho prostredia bude aj vyššie riziko vzniku porúch ovulácie, hlavne poruchy HAF.

Graf č.1 Názov grafu

Po vyhodnotení údajov z obidvoch rokov môžeme z Grafu č. 2 konštatovať, že ak dĺžka svetelného dňa dosahovala 15 – 16 hodín, riziko výskytu porúch ovulácie bolo enormne zvýšené. Z našich dát vyplýva, že najvýraznejšie stúpajúci trend výskytu bol pri poruche HAF a preto je 15 – 16 hodinová dĺžka svetelného dňa najviac riziková práve pre túto poruchu. HAF sa v danej kategórii vyskytla z 13 porúch 8 krát (61,54 %). Pri poruchách LAF a DF je na základe získaných dát len veľmi ťažké odhadnúť trend výskytu a vzájomnú koreláciu s dĺžkou svetelného dňa pretože ich výskyt bol v porovnaní s poruchou HAF veľmi nízky a môže sa rovnať štatistickej odchýlke. Môžeme však zhodnotiť, že kategórie 12 – 13h, 13 – 14h a 14 – 15h mali zanedbateľný až žiadny význam pri poruchách v cykle sledovaných kobýl. 

Graf č.2 Názov grafu

Po priradení prvých dvoch meraní k mesiacom, v ktorých boli zaznamenané sme si potvrdili, že poruchy sa môžu objaviť takmer v každom mesiaci pripúšťacej sezóny. Rovnako sme si potvrdili aj to, že z hľadiska počtu porúch sme zreteľnejší výskyt zaznamenali v mesiaci Máj a Júl, v rámci ktorých bol vyšší trend výskytu zaznamenaný pri poruche HAF. Tento výskyt môžeme opäť pripísať dĺžke svetelného dňa, ktorá bola v týchto mesiacoch v rozmedzí 15 – 16 hodín. Teplota v mesiaci Máj dosahovala v roku 2022 hodnotu 16°C a v roku 2023 15,1°C. V mesiaci Júl v roku 2022 bola teplota 22,2°C a v roku 2023 dosiahla 21,1°C. Tieto priemerné teploty spadajú do kategórie strednej a vysokej teploty a ako vyplýva z Grafu č. 1, pre poruchu HAF sú tieto dve kategórie rizikové. Pri poruchách LAF a DF je na základe získaných dát len veľmi ťažké odhadnúť trend výskytu a vzájomnú koreláciu s teplotou prostredia a dĺžkou svetelného dňa pretože ich výskyt bol v porovnaní s poruchou HAF veľmi nízky a môže sa rovnať štatistickej odchýlke. Z uvedených dát plynie, že o vplyve mesiacov ako takých môžeme hovoriť iba v spojitosti s teplotou prostredia alebo dĺžkou svetelného dňa nakoľko mesiace samostatne nemajú na cyklus žiaden vplyv. 

Graf č.3 Názov grafu

Po sumarizácii dvojročných údajov veľkostí preovulačných folikulov môžeme z Grafu č. 4 vyčítať, že tento parameter nemal takmer žiaden vplyv na výskyt porúch v cykle nakoľko sme zaznamenali poruchy v každej veľkostnej kategórii preovulačného folikulu. Minimálne zvýšený nárast môžeme pozorovať pri poruche HAF vo veľkostiach 6,1 – 6,5 cm čo by nám mohlo naznačovať určitú pravdepodobnosť, že veľkosť folikulu zohráva úlohu vo výskyte poruchy HAF. Na potvrdenie tejto hypotézy ale nemáme dostatočné množstvo dát.

Graf č.4 Názov grafu

Z výsledkov získaných z oboch rokov je z Grafu č. 5 zrejmé, že vek sledovaných kobýl bol podstatným prvkom vo výskyte porúch ovulácie nakoľko poukázal na svoje dominantné postavenie v kategórii 15 – 24 rokov. Musíme však podotknúť, že vek mal najväčší vplyv jedine na poruchu HAF, pri ktorej bol zreteľne viditeľný stúpajúci trend so zvyšujúcim sa vekom. HAF sa v kategórii starých kobýl vyskytol u 6 kobýl (66,67 %) z 9 postihnutých. Na potvrdenie vplyvu veku na poruchu LAF a DF by sme potrebovali väčšie množstvo dát.

Graf č.5 Názov grafu
4 Diskusia

Cieľom našej práce bolo zistiť aké faktory vplývajú na vznik porúch ovulácie. Snažili sme sa nájsť vzťah medzi ich výskytom a špecifickými údajmi, ktoré sme považovali za natoľko relevantné, aby mohli byť príčinou vzniku týchto porúch.
Najvýznamnejším parametrom v našej práci bola dĺžka svetelného dňa. Na základe našej analýzy sledovaných kobýl môžeme skonštatovať, že pri dĺžke fotoperiódy v rozmedzí 15 – 16 hodín bol nárast porúch ovulácie značne viditeľný, najmä pri poruche HAF. Zaujímavosťou je, že výskyt porúch ovulácie pri dĺžke svetelného dňa mimo toto rozmedzie vykázala minimálnu prítomnosť anovulačných folikulov. Vzhľadom k tomu, že uvedené dĺžky svetelného dňa boli zaznamenané v rôznych mesiacoch môžeme ich výskyt prepojiť aj s mesiacmi pripúšťacej sezóny a to konkrétne s mesiacom Máj a Júl.
Vplyv svetla na os hypotalamus-hypofýza-ovariá znížením hladín melatonínu v jarnom období vyúsťuje do naštartovania reprodukčného cyklu. Vo veľkochovoch je bežnou praxou umelé predlžovanie fotoperiódy až na hodnotu 16 hodín svetla denne, ktoré sa spravidla začína už v decembri a má za následok predčasný nástup ovariálnej aktivity a tiež skoré zhadzovanie zimnej srsti. [5] Z našich zistení však vyplýva, že rozmedzie 15 – 16 hodín svetla bolo najviac rizikové pre výskyt porúch v cykle. Ďalší autori [6] vo svojej štúdii popísali ako veľmi efektívny spôsob potlačenia melatonínu použitie modrého svetla s nízkou vlnovou dĺžkou (468 nm) pričom toto svetlo je nasmerované buď do jedného alebo oboch očí.
Ďalším, nemenej podstatným faktorom ovplyvňujúcim vnútorné prostredie reprodukčného aparátu kobyly je vek, pri ktorom sme zistili, že skupina C čiže kobyly staršie ako 15 rokov, mali zvýšenú tendenciu k výskytu porúch ovulácie. Najviac bola vekom ovplyvnená porucha HAF. Niektorí autori [4] taktiež skúmali vplyv veku na estrálny cyklus u kobýl a prišli k záveru, že staršie kobyly mali dlhší medziovulačný interval, dlhšiu folikulárnu fázu, veľkosť preovulačného folikulu mala tendenciu byť menšia a deviácia folikulov sa objavila neskôr než u mladších kobýl. Zaujímavé bolo aj ich zistenie, že DF sa vyskytol skôr u mladších kobýl než u starších čo môžeme potvrdiť aj my, nakoľko DF sa u našich sledovaných kobýl vyskytol v roku 2023 v 4 prípadoch a z toho 3 kobyly (75 %) patrili do vekovej kategórie A a B čiže mladé a stredne staré kobyly. Skupina autorov [7]  vo svojej štúdii o somároch tvrdia, že na jar a v lete ovulovali skôr väčšie folikuly avšak nerozlišovali vek. Ďalšia štúdia [8], v ktorej sa skúmal vplyv veku zistila, že počet ovulačných cyklov bol nižší u starých kobýl v porovnaní s mladšími.
Ďalším dôležitým parametrom bola teplota. Z našich výsledkov vyplynulo, že najväčší vplyv na vznik porúch v cykle mala vysoká teplota v rozmedzí 18,1 – 23°C. Opäť však vynikala porucha HAF, na ktorú mala vplyv aj stredná teplota v rozmedzí 13,1 – 18,0°C. Slovenskí autori [9] vo svojej štúdii zistili, že so zvyšujúcou sa teplotou prostredia sa skracuje trvanie ruje. Rovnaký vplyv mala aj dĺžka svetelného dňa kde pri jej zvyšovaní sa skracovala dĺžka ruje. V inej štúdii [10] autori uviedli, že nástup ruje úzko súvisí s minimálnou a maximálnou teplotou vonkajšieho prostredia. Tvrdia, že prestup z jarného prechodného obdobia do začiatku reprodukčnej aktivity býva dlhší pretože naň vplýva chladné počasie.
Posledným parametrom bola veľkosť preovulačného folikulu, na základe ktorej sme sa snažili určiť či je možné predpovedať výskyt porúch ovulácie pri dosiahnutí určitej veľkosti preovulačného folikulu. Z našich zistení vyplýva, že porucha ovulácie môže nastať pri ktorejkoľvek veľkosti preovulačného folikulu. Štúdia [11] skúmajúca teplotu uvádza, že teplota vonkajšieho prostredia ani zrážky nemali žiaden dopad na veľkosť preovulačných folikulov a dĺžka svetelného dňa mala iba malý vplyv. Iná štúdia [12] potvrdila signifikantný rozdiel vo veľkosti preovulačného folikulu u mladých a starých kobýl pričom staré kobyly nad 19 rokov mali výrazne menšie folikuly a tiež naznačili, že životaschopnosť oocytov so zvyšujúcim sa vekom klesá čo môže vyústiť do ovulácie menších folikulov alebo do ich dozrievania pred ovuláciou.
5 Záver

Po vyhodnotení výsledkov z oboch skúmaných rokov môžeme vyvodiť záverečné stanovisko zo získaných poznatkov o danej problematike a vysloviť užitočné rady pre chovateľa s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu možnú reprodukčnú výkonnosť chovaných kobýl.
Z celkového počtu 133 sledovaných kobýl v rokoch 2022 a 2023 postihla niektorá z porúch ovulácie 17 kobýl, čo predstavuje 12,78 % výskyt porúch.
Z hľadiska konkrétnych porúch ovulácie sa počas skúmaného dvojročného obdobia vyskytli poruchy nasledovne:
Najviac bola zaznamenaná porucha HAF, ktorá bola prítomná u 9 kobýl zo 17 postihnutých a dosiahla tak až 52,94 % výskyt. Z celkového počtu 133 sledovaných kobýl to však predstavuje len 6,77 %.
LAF sa vyskytol u 4 kobýl, čo predstavuje 23,53 % výskyt z počtu 17 postihnutých kobýl a z celkového počtu 133 sledovaných kobýl to tvorí 3,01 %.
DF bol prítomný taktiež u 4 kobýl zo 17 postihnutých takže jeho výskyt tvorí 23,53 % a z celkového počtu 133 sledovaných kobýl predstavuje táto porucha 3,01 %.
Z pohľadu špecifických parametrov môžeme zistené výsledky z obdobia obidvoch rokov v rámci kategórii s najväčším výskytom počtu porúch zhodnotiť nasledovne:

Dĺžka svetelného dňa preukázala signifikantný vplyv na výskyt porúch ovulácie. Najvýznamnejší výskyt bol zaznamenaný v kategórii 15 – 16 hodín čo nám potvrdil zvyšujúci sa trend výskytu porúch so stúpajúcou dĺžkou svetelného dňa. V danom časovom rozmedzí boli poruchy prítomné u 13 kobýl zo 17 postihnutých, čo predstavuje 76,47 % výskyt. Z celkového počtu 133 sledovaných kobýl to tvorí 9,77 %.
Vek kobýl predstavoval významný faktor vplývajúci na vznik porúch ovulácie. Najviac boli postihnuté kobyly z kategórie starých kobýl čiže v rozmedzí 15 – 24 rokov kde sme zaznamenali najvýraznejšie stúpajúci trend výskytu porúch so stúpajúcim vekom. V rámci tejto skupiny bolo postihnutých 9 kobýl zo 17, čo tvorí 52,94 % výskyt a z celkového počtu 133 sledovaných kobýl to predstavuje 6,77 %.
Teplota vonkajšieho prostredia taktiež zohrávala úlohu pri poruchách cyklu. Výraznejší počet porúch sme zistili v kategórii vysokej teploty v rozmedzí 18,1 – 23,0°C čo potvrdzuje aj zvyšujúci sa trend výskytu so zvyšujúcou sa teplotou prostredia. V uvedenej kategórii bolo postihnutých 8 kobýl zo 17, čo predstavuje 47,06 % výskyt. Z celkového počtu 133 sledovaných kobýl to tvorí 6,02 %.
Veľkosť preovulačných folikulov nepreukázala takmer žiaden vplyv na výskyt porúch v cykle nakoľko sme ich zaznamenali vo všetkých veľkostných kategóriách s minimálnymi odchýlkami. Na to, aby sme tieto odchýlky vedeli lepšie zhodnotiť by sme potrebovali väčší počet dát.
Napriek tomu, že sme vyhodnocovali dáta od kobýl za obdobie dvoch rokov a niektoré parametre mali väčšiu dôležitosť než iné, je nutné zdôrazniť, že na presnejšie zhodnotenie trendov výskytu jednotlivých porúch voči daným parametrom by sme museli pokračovať v sledovaní reprodukčného cyklu kobýl ďalšie pripúšťacie obdobia alebo získať väčšie množstvo údajov.
Výskyt porúch ovulácie, ktorý sme za rok 2022 a 2023 zaznamenali nebol síce zanedbateľný, ale nie príliš vysoký, čo je pozitívne. Keby bol ich počet vyšší mali by sme omnoho väčší problém s plodnosťou kobýl čo by malo výrazný dopad na zachovanie a rozširovanie populácie koní. Hoci je spomínaných porúch málo stále môžu byť nepríjemnou prekážkou pre chovateľov koní. Preto je veľmi dôležité robiť osvetu medzi chovateľmi, upozorňovať na rizikové faktory, ktoré môžu byť príčinou vzniku porúch a vysloviť aj užitočné rady, vďaka ktorým pomôžeme majiteľom predísť neúspešnému pripúšťaniu. Na základe našich výsledkov dokážeme povedať, že najväčší vplyv na výskyt porúch ovulácie má dĺžka svetelného dňa, ale aj teplota. Preto môžeme chovateľom odporučiť, aby sa vyhli pripúšťaniu v mesiacoch Máj a Júl, v ktorých dané parametre dosahovali také hodnoty, ktoré sú predpokladom pre vznik monitorovaných porúch. Rovnako odporúčame, aby chovatelia, ktorí sa snažia o úspešnú reprodukciu kobýl starších ako 15 rokov boli obzvlášť dôslední v pravidelnej a dôkladnej gynekologickej kontrole, a to nie len pred oplodnením, ale aj po ňom, aby bola prípadná porucha cyklu včas diagnostikovaná a chovateľ mal ešte šancu v danom roku kobylu pripustiť.
Použitá literatúra

[1]   NOVOTNÝ, F. et al. Patológia vaječníkov kobyly. In Infovet. ISSN 1335-1907, 2017, roč. 24, č. 3, s. 108-115.
[2]   HYATT, J. – HOLLINSHEAD, F. – HANLON, D. Common causes of ovarian enlargement in the mare. In Control & Therapy Series. [online]. 2017, no. 287 [cit. 2024-1-11]. Dostupné na internete: <https://www.matamatavets.co.nz/wp-content/themes/mvs-mobile/docs/Common%20causes%20of%20Ovarian%20enlargement%20in%20the%20mare.pdf>. ISSN 2207-4368.
[3]   MOTTERSHEAD, J. Persistent anovulatory follicles. In Equine-Reproduction.com LLC.[online]. 2021 [cit. 2024-1-12]. Dostupné na internete: <https://equine-reproduction.com/articles/mares/ahf>.
[4]   CLAES, A. et al. The influence of age, antral follicle count and diestrous ovulations on estrous cycle characteristics of mares. In Theriogenology. [online]. 2017, vol. 97 [cit. 2024-1-13]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0093691X17301760>. ISSN 1879-3231.
[5]   NOLAN, M. B. et al. Artificially extended photoperiod administered to pre-partum mares via blue light to a single eye: Observations on gestation length, foal birth weight and foal hair coat at birth. In Theriogenology. [online]. 2017, vol. 100 [cit. 2024-3-28]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0093691X1730287X>. ISSN 1879-3231.
[6]   WALSH, C. M. et al. Blue light from light-emitting  diodes directed at a single eye elicits a dose-dependent suppresion of melatonin in horses. In The Veterinary Journal. [online]. 2013, vol. 196, no. 2 [cit. 2024-3-28]. Dostupné na internete: <https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23079244/>. ISSN 1532-2971.
[7]   CONTRI, A. et al. Effect of the season on some aspects of the estrous cycle in Martina Franca donkey. In Theriogenology. [online]. 2014, vol. 81, no. 5 [cit. 2024-3-27]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0093691X13005256>. ISSN 1879-3231.
[8]   VANDERWALL, D. K. et al. Ovarian follicles, ovulations and progesterone concentrations in aged versus young mares. In Theriogenology. [online]. 1993, vol. 40, no. 1 [cit. 2024-3-27]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/0093691X93903386>. ISSN 1879-3231.
[9]   VILHANOVÁ, Z. et al. Effect of seasonal environmental changes on selected reproductive parameters in mares. In Bulgarian Journal of Veterinary Medicine. [online]. 2021, vol. 24, no. 2 [cit. 2024-4-1]. Dostupné na internete: <https://www.cabidigitallibrary.org/doi/full/10.5555/20210241222>. ISSN 1313-3543.
[10] NAGY, P. – GUILLAUME, D. – DAELS, P. Seasonality in mares. In Animal reproduction science. [online]. 2000, vol. 60 – 61 [cit. 2024-4-1]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0378432000001330>. ISSN 1873-2232.
[11] RUA, M. A. S. et al. Environmental effects and repeatability of the follicular diameter in mares. In Brazilian Journal of Animal Science. [online]. 2019, vol. 48 [cit. 2024-3-27]. Dostupné na internete: <https://rbz.org.br/article/environmental-effects-and-repeatability-of-the-follicular-diameter-in-mares/>. ISSN 1806-9290.
[12] DAVIES MOREL, M. C. G. – NEWCOMBE, J. R. – HAYWARD, K. Factors affecting pre-ovulatory follicle diameter in the mare: the effect of mare age, season and presence of other ovulatory follicles (multiple ovulation). In Theriogenology. [online]. 2010, vol. 74, no. 7 [cit. 2024-3-27]. Dostupné na internete: <https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0093691X10002815>. ISSN 1879-3231.