Laminitída v chove koní

Laminitída je ochorenie, ktoré je typické pre kopytníky, pričom u koní je osobitne významné. Jedná sa o systémové ochorenie celého organizmu, ktoré sa prejavuje najmä v oblasti kopyta, v ktorom spôsobuje výrazné patologické zmeny v anatomickej štruktúre, čím sú ovplyvňované jeho funkčné vlastnosti. Zápalové procesy, ktoré v postihnutom kopyte prebiehajú sú príčinou narušenia dermo-epidarmálneho spojenia, ktoré v zdravom kopyte zabezpečuje pevné spojenie kopytnej kosti s vnútornou plochou rohového puzdra. Narušenie tohto spojenia v kombinácií s hmotnosťou koňa a ťahom hlbokého ohýbača môže spôsobiť dislokáciu kopytnej kosti, ktorá sa prejaví buď formou rotácie alebo poklesu.

Pri rotácií kopytnej kosti dochádza k najvýraznejšej separácií lamiel v prednej časti kopytného puzdra. Nosný okraj kopytnej kosti sa posúva smerom dozadu čím dochádza k oddeleniu prednej steny kopytnej kosti od vnútornej plochy kopytného puzdra, a vytvára sa typický obraz laminitídou postihnutého kopyta. Ďalšie poškodenie kopytného závesu vedie k výraznej nestabilite, ktorá sa navyše prejaví poklesom kopytnej kosti smerom dole. V extrémnych prípadoch môže nastať až perforácia chodidlovej plochy kopytnou kosťou.

Laminitídu môžeme označiť za jedno z najagresívnejších a najbolestivejších ochorení koní, ktoré niektorí autori považujú po kolike za druhé najčastejšie ochorenie končiace eutanáziou zvieraťa.

Rizikové faktory

Z hľadiska etiológie môžeme hovoriť o multifaktoriálnom ochorení, na ktorého priebehu sa podieľajú viaceré orgánové sústavy. Podľa typu faktorov, ktoré sa podieľajú na spustení ochorenia môžeme laminitídy rozdeliť na endokrinopatické, metabolické, zápalové a traumatické. Počas ochorenia však dochádza ku kombinácií viacerých foriem, ktoré majú rovnaký biologický priebeh.

Endokrinopatické a metabolické formy laminitídy sú podľa niektorých štúdií zodpovedné až za 90% prípadov vyskytujúcich sa u zvierat na pastvinách. Medzi rizikové diagnózy, ktoré môžu viesť až k prepuknutiu akútnej laminitídy patria najmä Equinný cushingov syndróm, inzulínová rezistencia a equinný metabolický syndróm. Tieto ochorenia vyvolávajú zložité metabolické poruchy a hormonálnu nerovnováhu, ktoré v kombinácií s nesprávnym kŕmením vedú k prepuknutiu laminitídy. Z pohľadu chovateľa je preto zásadná najmä včasná diagnóza a následná úprava kŕmnej dávky a celkového manažmentu chovu.

Pre koňa môže byť problém aj príjem veľkého množstva neštrukturálnych sacharidov, ktoré môže prijať z nesprávne vybilancovanej kŕmnej dávky jadrového krmiva alebo z pastvy, pričom najviac bohatá býva jarná pastva. Tráviaci trakt koňa nie je evolučne prispôsobený na trávenie veľkého množstva sacharidov. Ich zvýšený príjem spôsobí, že nestrávené zvyšky sacharidov sa dostanú až do hrubého čreva, v ktorom príde k rýchlej fermentácií za pomoci kyseliny mliečnej a tým aj k zníženiu pH. Kyslé prostredie, ktoré týmto procesom vzniká vytvára ideálne podmienky pre množenie niektorých baktérii, ktoré vylučujú špecifické exotoxíny. Kyselina mliečna zároveň vplýva aj na sliznicu hrubého čreva, ktorá sa tak stáva oslabenou a tým umožňuje exotoxínom prechod cez črevnú stenu až do krvného obehu. Krvným obehom sa dostávajú až do kopytných štruktúr kde vyvolajú zápal kopytnej škáry, ktorý spustí množstvo ďalších patologických zmien, ktoré môžu vyústiť až do vyššie popísaných deformít kopyta. Je preto dôležité dodržiavať kŕmny manažment koňa. Okrem správne vybilancovanej kŕmnej dávky je potrebné dbať aj na postupnú zmenu krmiva, aby mal črevný mikrobióm dostatok času sa novému zloženiu krmiva prispôsobiť. Rovnaký princíp je potrebné uplatniť aj pri navykaní koní na jarnú pastvu a to aj u koní, ktoré boli počas zimy odchovávané na extenzívne využívaných pastvinách. Pre výskyt laminitídy sú veľmi časté práve jarné a jesenné epizódy.

Štatisticky menej časté ale rovnako závažné sú zápalové formy laminitídy.  Zápal sa u koňa môže vyskytnúť vo viacerých orgánových sústavách. U koňa sú rizikové najmä zápaly v tráviacom trakte ako sú enteritídy alebo kolitídy. U kobýl sa navyše môže vyskytnúť aj zápal v pohlavnej sústave vo forme metritíd. Rizikom prepuknutia zápalu môže byť aj retencia placenty alebo potrat. Všetky typy zápalov, sepsy či toxémie organizmu majú jedného spoločného menovateľa a tým je syndróm zápalovej odpovede organizmu. Jedná sa o neprimeranú reakciu organizmu na prebiehajúci zápal, ktorá vedie k zvýšenej lamelárnej expresii rôznych zápalových mediátorov. Práve tieto mediátori zohrávajú dôležitú úlohu v zložitých biologických procesoch, ktoré môžu vyústiť do prepuknutia akútnej formy laminitídy. V záujme chovateľa by preto malo byť udržiavanie koňa v dobrom zdravotnom stave a minimalizovať tým riziko prepuknutia akejkoľvek formy zápalu. Dostatočným pohybom koňa a obsahom vlákniny v kŕmnej dávke podporujeme črevnú peristaltiku. Pre správne fungovanie tráviaceho traktu je dôležité aj dodržiavanie intervalov odčervovania. Zdravie koňa môžeme ovplyvniť aj minimalizovaním stresových situácií a pravidelnými veterinárnymi prehliadkami, ktoré môžu odhaliť a riešiť zdravotné problémy hneď v začiatkoch.

Traumatické formy laminitídy môžu byť spôsobené mechanickou traumou kopytnej škáry alebo preťažovaním závesu kopytnej kosti, pričom rozhodujúci vplyv zohráva sklon a dĺžka kopytnej steny. Dlhodobé preťažovanie lamelárneho spojenia vyvíja tlak na kapilárne riečisko čo spôsobuje zníženie prekrvenia stenovej škáry čoho dôsledkom bude poškodenie tkaniva a následné nabúranie látkovej výmeny, ktoré spôsobí rad zápalov typických pri laminitíde. Pri prevencii tohto typu hrá najdôležitejšiu úlohu pravideľná korektúra kopyta. Dôraz je potrebné dbať najmä na jeho funkčnosť, rovnováhu, odolnosť a správnu symetriu. Iba fyziologicky správne upravené kopyto dokáže efektívne tlmiť nárazy, zabezpečovať pasívne prekrvenie kopyta pomocou rohovej strelky a tým aj rast novej rohoviny. Nesprávne vykonané korektúry sa časom prejavia v podobe nepravidelného postoja koňa, predčasného opotrebovania rohoviny a zvýšeným rizikom traumy.

Priebeh ochorenia

Priebeh ochorenia je opisovaný v štyroch fázach. Každá z nich sa vyznačuje inými patologickými procesmi a rieši sa inými liečebnými a terapeutickými postupmi.

Ako prvá nastupuje fáza rozvoja ochorenia. Podľa dostupných informácií nastáva u väčšiny koní od 12 – 40 hodín po kontakte s vyššie popisovanými faktormi. Je to obdobie, kedy sa v tele začínajú spúšťať viaceré chemické a enzymatické reakcie, ktoré vedú k laminitíde. Na  kopytách a na pohybe koňa sa zatiaľ neobjavujú viditeľné prejavy ochorenia, čo je značná nevýhoda. Chovateľ si však môže všimnúť iné chorobné prejavy ako je hnačka, výtok z pošvy, ťažké dýchanie, teplota alebo celková apatia. Tieto prejavy závisia od typu faktorov, ktoré spustili začiatok ochorenia. V tomto období dokáže privolaný veterinár najviac obmedziť rozvoj laminitídy a zabrániť prepuknutiu akútnej fázy.

Nástup akútnej fázy je spájaný s objavením prvých klinických prejavov, ktoré sú vyvolané narušením lamelárneho spojenia. Charakteristickým prejavom je výrazná bolesť postihnutých kopýt sprevádzaná krívaním a neochotou pohybovať sa. V postoji kôň zaujíma typický postoj (obrázok 2), ktorým sa snaží odľahčiť prednú stenu kopytného puzdra a presunúť svoju hmotnosť na pätky. Chovateľ si tiež môže všimnúť zvýšené triasové hodnoty, nadmerné potenie, zvýšenú teplotu postihnutých kopýt a častá je aj zmena črevnej peristaltiky. V tomto štádiu je prítomnosť veterinára nevyhnutnosťou. Do jeho príchodu môžeme pacientovi pomôcť tým, že ho postavíme na mäkkú hlbokú podstielku a necháme ho v kľude stáť. V odborných kruhoch sa vedie diskusia ohľadne chladenia postihnutých končatín. Mnohí autori odporúčajú výrazné chladenie spodnej časti končatiny s cieľom zúženia digitálnych artérií a zabrániť tak privádzaniu zápalových markerov do kopyta. V literatúre sa však môžeme stretnúť aj s názorom, že niektoré typy laminitídy sú spôsobené nedostatočným prekrvením kopytnej škáry a zúženie kapilárneho riečiska chladom by ochorenie ešte viac zhoršilo. Aj z tohto dôvodu je dôležité poskytnúť veterinárovi čo najpresnejšiu anamnézu, nakoľko ako jediný dokáže kompetentne zhodnotiť spúšťacie faktory, ktoré laminitídu vyvolali a na základe klinického vyšetrenia nastaviť adekvátnu liečbu.

Subakútna fáza je krátke ale zásadné obdobie medzi akútnou a chronickou fázou, v ktorej dochádza k ústupu zápalových procesov v lamelárnom spojení. V tejto fáze sa rozhoduje o budúcom stave postihnutých kopýt. Predstavu o rozsahu poškodení nám poskytnú RTG snímky, na základe ktorých sa nastavia ďalšie terapeutické úpravy kopyta. Je potrebné aby zásahy do kopytných štruktúr vykonával iba skúsený podkúvač, ktorý rozumie anatómii kopyta a dokáže zabezpečiť nastavené terapeutické opatrenia. Po konzultácií s ošetrujúcim veterinárom vstupuje do terapie aj samotný chovateľ, ktorého úloha spočíva v dodržiavaní nastavenej liečby. Tá spočíva nie len v úprave kŕmnej dávky ale aj v postupnom zaťažovaní kopyta riadeným pohybom. Pravidelný pohyb pomáha prekrvovať kopyto čím sa podporuje aj rast novej rohoviny.

Chronická fáza je spájaná s rôznou úrovňou dislokáciou kopytnej kosti. U každého koňa má iný priebeh, iný stupeň krívania a pomerne veľkú variabilitu v tvare postihnutého kopyta. Rovnako variabilná je prognóza postihnutého koňa. Pri menšom rozsahu poškodenia štruktúr, správnej liečbe a včasnej úprave predozadnej rovnováhy kopyta je veľká pravdepodobnosť úplného vyliečenia koňa. Časté sú však aj prípady dlhoročného terapeutického udržiavania lamelárneho spojenia, ktoré sa už nedokáže zregenerovať v celom svojom rozsahu. Takéto prípady sú sprevádzané s chronickým krívaním rôzneho stupňa.

Najdôležitejšia je prevencia

Vo väčšine prípadov je laminitída vyvolaná nesprávnym manažmentom chovu a podcenením rizikových faktorov.

Najvýraznejšiu časť manažmentu zabezpečuje samotný chovateľ. Okrem prevencie by mal byť schopný rozoznať chorobný stav od zdravého a komunikovať veterinárovi presnú anamnézu, ktorá môže pomôcť zabrániť ďalšiemu rozvoju laminitídy.

Nezastupiteľnú úlohu v celkovom manažmente chovu zohráva veterinárny lekár. Okrem preventívnych prehliadok koňa, môže chovateľovi poskytovať nutričné poradenstvo, ktoré je dôležité najmä u koní s metabolickými poruchami. Zabúdať nemôžeme ani na pravidelné a odborné korektúry kopýt, ktoré by mal vykonávať iba skúsený trimer alebo podkúvač, ktorý má v tejto oblasti potrebné vzdelanie a skúsenosti.

Malo by byť v záujme každého chovateľa viesť s odborníkmi v oblasti veterinárskeho lekárstva, výživy a podkúvania odbornú diskusiu a korigovať podmienky svojho chovu, tak aby minimalizoval pravdepodobnosť výskytu laminitídy. V zásade platí, že zabezpečenie preventívnych opatrení je omnoho efektívnejšie ako následná investícia do riešenia následkov tohto ochorenia.

Použitá literatúra

Zdroje využité pri písaní tohto článku sú k dispozícií u autorov.